- Kedy sa zrodil nápad so značkou Luclac?
Uf, taká otázka. Asi tu bol „odvždy“. Len potreboval nabrať konkrétnu podobu a naštartovať sa. Tá iskra, ktorá šlapla na pedál a dal veci do pohybu sa udiala v čase, kedy som po 3 mesiacoch práce v školstve skončila v nemocnici. Pár týždňov som bola hospitalizovaná pre rizikové tehotenstvo a mala som tak čas premýšľať, čo ďalej so životom. Dostala som priestor poupratovať si priority. Prehodnotiť, čo a ako ďalej. V tom období sa mi súkromný život takpovediac rozpadal a ja som akosi tušila, že presne teraz je tá chvíľa, kedy si musím a chcem zadefinovať, kto som a čo som. A ako bude môj život vyzerať na najbližších niekoľko rokov. V školstve ani v inom zamestnaní než tvorivom to byť nemalo. To som vedela. Nadchádzajúca materská dovolenka mi k tomu mala dať šancu. Dostala som priestor a to ma nakoplo. Presne v tom období vznikla aj internetová doména pre predaj handmade výrobcov – sashe.sk. Dokonalé načasovanie chopiť sa príležitosti.
- Prečo práve tento názov?
Ani neviem. Vážne. Nebol to žiaden premyslený plán. Chcela som sa na sashe zaregistrovať ako predajca, tak som behom 5 minút vymyslela názov LucLac. Je to odvodenina môjho mena – Lucia Laciaková. V tej chvíli som netušila čo presne budem tvoriť a čo predávať. Začala som náušnicami z modelovacej hmoty, umeleckými grafikami z fotografií a po pár mesiacoch, keď už bol syn na svete som po večeroch začala maľovať na textil. Postupne sme začali šiť aj vlastné veci. To bola moja cesta na celé ďalšie roky.
- Ako dlho tvoríte kreatívne? Máte školu alebo od malička vás to baví?
Tvorím od detstva a hoci sa moji rodičia, čo sa vzdelania v umeleckej sfére trochu štítili, našli sme uspokojivé riešenie pre všetky strany. Po skončení anglického gymnázia v Košiciach som šla študovať učiteľstvo – odbor slovenský jazyk a výtvarná výchova. Neskôr som si k tomu ešte pribrala aj anglický jazyk.
- Vy ste aj ilustrátorka? Kde beriete nápady na ilustrácie?
Neviem, čo presne spadá pod pojem ilustrátorka. Väčšina ľudí si pod tým predstaví niekoho, kto ilustruje knižky a vytvára ilustrácie pre iných ľudí na zákazku. Ja si väčšinou kreslím pre seba a jedinú knižku, ktorú som ilustrovala, bola moja vlastná. Som v tomto tak trochu sebecký osamelý bežec a málokedy beriem ilustrácie na zákazku pre druhých. Viac mi vyhovuje kresliť si po svojom a pre seba. Nápady prichádzajú s tým, čo žijem. Nad čím rozmýšľam, čo cítim a vidím – čo chcem vyjadriť a povedať. Posledné 2 roky som si zamilovala digitálnu ilustráciu. Predtým som okrem textilu maľovala aj na plátno.
- Čo všetko tvoríte pod značkou Luclac
Skúšam všeličo, milujem rôznorodosť, no gro ponuky značky LucLac je oblečenie, náušnice a printy. Všetko to, na čo viem svoje obrázky aplikovať. Je to potom vlastne také nositeľné umenie. Nie som študovaná krajčírka. Šijeme jednoduché tričká, šaty a mikiny, ktoré sú výnimočné tým, že na ne aplikujem svoje obrázky. Často ich dopĺňam textom či nejakou myšlienkou, takže sú potom pre moje zákazníčky tak trochu osobnejšie a vedia sa s nimi viac stotožniť. Vyjadriť sa ich prostredníctvom.
- Aké máte plány do budúcna so značkou
Na túto otázku nerada odpovedám, pretože ma zatiaľ môj život naučil neplánovať. Lebo to vždy inak vypáli. Netuším – to sa ukáže samé. Mám vo zvyku si z času načas tak kontrolne položiť otázku, či mám dobrý smer. Ten posudzujem podľa toho, či robím väčšinu dňa veci, ktoré ma napĺňajú a tešia. Ak je odpoveď áno, tak idem dobre. Ak nie, snažím sa aktivity, ktoré mi uberajú na radosti a nenapĺňajú ma, postupne eliminovať. Ja stále vravím, že si tak kráčam tým mojím životom, takpovediac, tanečným krokom :D Veľa vecí sa učím za jazdy. Skúšam rôzne kroky aj melódie. Čo mi sedí, tomu venujem viac pozornosti. Dôverujem procesu a sebe samej. Svojim pocitom. Z podnikateľského hľadiska, to nie je práve dobrá stratégia a do Forbsu ma to asi nedostane :P, ale z toho ľudského – „srdečnoduševného“ sú moje ročné výkazy veľmi uspokojivé.
- Ak by ste mali odkázať niečo začínajúcemu podnikateľovi, čo by to bolo?
Nenechaj sa odradiť dobremienenými radami od okolia (najmä keď to okolie nič nepodniká) a sústreď sa vždy len na jeden najbližší krok, ktorý je treba urobiť smerom vpred. Ostatné kroky tak nejako prirodzene budú nasledovať jeden za druhým. Aaaa ešte by som dodala, že neexistuje nijaký návod. Treba skúšať a nevzdávať sa.
- Čo je to gro vašej značky? (prečo existuje, komu pomáhate a ako, alebo pre koho tu ste, čo je zámer Luclac)
Och aká krásna otázka! Ďakujem! Neprejde deň, kedy by som si ju nepoložila. Je to tá najdôležitejšia vec, ktorú človek môže nájsť – to svoje prečo. Moje prečo sa časom mení a vyvíja. Na začiatku cesty LucLac bol zámer osamostatniť sa. Doslova sa nájsť a oslobodiť sa od vecí, nezdravých vzťahov, presvedčení a situácií, ktoré mi ubližovali. Keď sa mi narodil môj syn a ja som s ním ostala sama, bola značka LucLac takým mojím malým víťazstvom a vykúpením. Priniesla mi sebadôveru, samostatnosť, slobodu a veľmi veľa sebapoznania. Cez tvorbu a moje obrázky som sa tak trochu liečila zo svojich zranení. Ako sa ukázalo, nebola som v tom sama, pretože moja tvorba zarezonovala s veľkým množstvom iných žien. Dnes je moje prečo o trošku iné, hoci stále svojim spôsobom rovnaké. Momentálne mi najväčšie potešenie prináša deliť sa prostredníctvom mojej tvorby o svoje videnie a poznávanie sveta. O objavovanie krás, ktoré často v tom bežnom kolotoči všedných dní prestávame vnímať. Zabúdame na tie maličkosti, ktoré nám hladia dušu, pre ktoré sa doslova oplatí žiť. A keď tieto momenty navnímam a pretavím ich do obrázkov, viem ich tak sprostredkovať druhým. A svojím spôsobom im tak možno pripomenúť, ako môžeme žiť krajšie a lepšie. Plnohodnotnejšie. Znie to možno pateticky, no mojej vodnárovskoutopistickej duši lahodí vedomie, že môžem svojou troškou prispieť k tomu, aby bol svet krajším miestom pre život. To je moje prečo. Zároveň sa to takto sama učím.
- Aký je váš najpredávanejší kúsok
Posledné dva roky som objavila čaro krátkych textov, ktoré spájam s ilustráciami. Sú to myšlienky, uvedomenia si, ktoré aktuálne prežívam ja sama, tzv. malé pripomienky do života. Sama sa ich učím žiť a s údivom zisťujem, že rezonujú aj s ostatnými. Že sme v tom spolu viaceré. Ženy, ktoré si občas potrebujeme pripomenúť, na čo upriamiť pozornosť, aby bol ten život krajší. Radostnejší.
A aby sme na to nezabudli, vymyslela som tzv. „múdre tričká“ ako som si ich pracovne nazvala :D Tie sú momentálne najpredávanejšie. Najviac ma i bavia a dávajú mi zmysel. Nie je to len o móde, takto je v tom viac. Minulý rok bolo najpredávanejšie tričko s ilustráciou a pripomienkou „Buď k sebe láskavá. Vždy.“ Asi preto, že na to najčastejšie zabúdame. A ešte tričko „Kto číta, ten kvitne“. To je stále aj moje najobľúbenejšie.
